... čo nič nestojí za nič nestojí.

Autor: Katarína Koyš | 21.5.2014 o 16:30 | Karma článku: 2,51 | Prečítané:  358x

"Život je ako čokoládová bonboniéra. Nikdy nevieš, aký kúsok si vyberieš." Forrest Gump  

V spoločnosti poslednú dobu pretrváva nepísané pravidlo nehovoriť o problémoch. Očakáva sa od nás, že sa budeme tváriť šťastne a v pohode. Snažíme sa byť perfektní a nikomu nechceme ukázať, že realita je iná. Nik nechce dať najavo svoju vlastnú slabosť či zlyhanie.

Svet okolo nás je bezproblémový a nás nič netrápi. Nepriznáme bolesť hlavy nieto už bolesť duše. Hm ale ak je svet okolo nás tak dokonalý, prečo sú knihy inšpirované skutočnými tragickými udalosťami, knihy plné bolesti, kde sa človek trápi a veľmi trpí, tak veľmi žiadané? Prečo je ich predajnosť  a čítanosť tak vysoká?

Ľudia sú rôzni alebo inak povedané, sto ľudí, sto chutí. Niektorí, aby prežili ťažké obdobie, siahajú po romantike. Utekajú do nereálneho sveta. Snívajú o princovi na bielom koni, o šťastnom bezstarostnom živote, o ideáloch, o láske,...  Iní volia drsnejší štýl. Štýl, ktorý naháňa zimomriavky.  Hromada napätia, rôznych intríg, týrania, zneužívania, znásilňovania, nepochopenia, prenasledovania, sklamania, strachu, nebezpečenstva, nenávisti, závisti, zúfalstva, beznádeje, bolesti, neistoty, nedôvery.... Čo taká kniha môže dať čitateľovi? Niekto povie nič. Niekto zasa veľa. A čo vlastne môže ponúknuť takéto dielo? Človek zrazu číta, že ten svet okolo nie je taký ideálny resp. dokonalý. Aj iní majú problémy. Nie je sám, čo sa trápi, komu sa nedarí, kto je nešťastný.

Ale nie každá negatívna skúsenosť musí byť na škodu. Hovorí sa, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Počas týchto ťažkých skúšok silnieme, posúvame sa ďalej, prekračujeme svoje hranice. Súhlasím, nie je to príjemné.

Niekto možno sa dozvedieť, že iní sú na tom horšie ako on sám. Možno sa dočíta, ako niekto druhí mal také isté alebo aspoň podobné ťažkosti ako on a dokázal ich zvládnuť. Možno ho to trocha povzbudí, a tiež ho to motivuje nevzdať sa. Nakopne ho vytrvať v tom ťažkom a niekedy ako keby nikdy nekončiacom boji. Mať nádej vo víťazstvo, v šťastný koniec. Uvedomiť si, že síce život nie je ľahký, ale oplatí sa žiť.

Musíme si zažiť aj niečo zlé, aby sme vedeli oceniť to dobré. Svet okolo nás by bol nudný, nezaujímavý. Veď okolo nás je toľko maličkostí, z ktorých sa dá tešiť. Či už je to nechať sa unášať krásou rôznych kvetov, miliónmi farebných odtieňov zelenej, keď sa prebúdza príroda, alebo zasa rozmanitosť farieb pred zimným spánkom, úsmev priateľa, podanie ruky, radujúci sa štvornohý kamarát, rybičky v akváriu či v jazierku, spev vtáčikov, posedenie pri káve alebo čaji s priateľmi, maľovanie obrazov, vyrábanie pozdravov, ktoré vyčarujú úsmev na tvári ľuďom, písanie poézie či prózy,...

Nehovorím, že sa to vždy hľadá jednoducho. Niekedy je fakt neskutočná tma okolo. Stojí to veľa síl. Hovorí sa však, čo nič nestojí, za nič nestojí. A hoci život nie je jednoduchý, oplatí sa kráčať za svojim šťastím.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?