Ani ďalšia kniha z dielne Francine Riversovej (Leotina záhrada) nesklamala. Príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Už po prečítaní pár strán knihu nedokážete pustiť z rúk. Výborné čítanie s posolstvom, aké škody dokáže napáchať mlčanie..
Leotina záhrada bola kedysi krásne miesto, kde kvitli kvety a nádej. Tam Leota nachádzala útočisko pred hlbokými ranami, ktoré jej spôsobila ničivá vojna. Bola to jej svätyňa, kde oddychovala po celodennej práci.
Teraz je osemdesiatštyriročná Leota Reinhardtová sama a jej milovaná záhrada je spustnutá. Všetky jej snahy o zmierenie s jej dospelými deťmi vyšli nazmar. Dcéra Eleonor je zatrpknutá. Rozpadli sa jej dve manželstvá. Deti od nej utekajú. Každému chce riadiť život. Vyčíta ľuďom, že sú nevďační, ako ju nemajú radi, ako ju nechápu. Veď ona im chce len to najlepšie. Chce im dať to, čo ona chcela a nemohla mať. Hlavne za všetko obviňuje svoju matku Leotu.
Boh však priveje vietor zmien. Jednou z nich je príchod vysokoškolského študenta Corbana Solseka, ktorý si myslí, že má na všetko odpovede. Ocitne sa u Leoty ako dobrovoľník, aby do svoje práce mohol doplniť prípadovú štúdiu, ktorú od neho požaduje profesor Webster. Druhou zmenou je príchod vnučky Anne Lynn, s ktorou sa Leota už dávno márne túžila zblížiť. Annie chce spoznať starú mamu, pretože od mamy počula „si taká istá ako Leota“. Čo majú spoločné? Podarí sa Leote napraviť skazu, ktorú spôsobila hrdosť, pýcha, nepochopenie... a uchovávanie bolestivých rodinných tajomstiev, skôr než zomrie?